Život Prešova
online
online
Pred 105 rokmi sa narodil režisér Poslednej bosorky Vladimír Bahna
25.07.2019 Banská Štiavnica
Bratislava/Banská
Štiavnica 24. júla (TASR) – Filmový režisér, scenárista a dramaturg
Vladimír Bahna patril k zakladateľskej generácii slovenskej
kinematografie. Vo štvrtok 25. júla uplynie 105 rokov od jeho narodenia.
Vladimír Bahna sa narodil 25. júla 1914 v Banskej Štiavnici. Pochádzal z rodiny remeselníka a detstvo a mladosť prežil v Pukanci. V roku 1934 absolvoval Školu umeleckých remesiel v Bratislave. Desať rokov pracoval ako typograf v tlačiarni Únia, neskôr ako novinár. Bol redaktorom časopisu Nové Slovensko, dvojtýždenníka Film, od roku 1944 scenáristom krátkych filmov v spoločnosti Nástup.
V rokoch 1945-1952 bol dramaturgom, scenáristom a režisérom dokumentárnych a populárno-vedeckých filmov ako Pukanskí kolári, Čarovný prút, Údolie radosti, Nepriateľ medzi nami, Neznáme ruky, Oceľová cesta, Dúha nad Slovenskom. V rokoch 1952-1977 pracoval ako režisér a scenárista Štúdia hraných filmov, od roku 1970 ako riaditeľ Štúdia hraných filmov a Ústredia Slovenského filmu v Bratislave.
Vo filme debutoval v roku 1953 adaptáciou románu Petra Jilemnického Pole neorané. Staval na ľudskej dráme a medziľudských vzťahoch determinovaných spoločensko-politickou situáciou. Z ďalších filmov, ktoré režíroval, sú známe Žena z vrchov, Dom na rázcestí, Stopy na Sitne, Námestie sv. Alžbety.
Venoval sa aj historickým námetom v rôznych žánrových polohách. Z tejto oblasti nakrútil filmy Zemianska česť i Skrytý prameň.
Ikonický film s názvom Posledná bosorka (1956) od Vladimír Bahnu patrí azda medzi jeho najvýraznejšie diela a poukazuje ním na Trnavu v 18. storočí. Pre tento film sú preto príznačné kulisy, ktoré vykresľujú mesto v minulosti a dodávajú mu akýsi punc zaujímavosti. Režisér pred premiérou snímky uviedol: "Téma, ktorú prinášame, nie je zhodou okolností nová. No treba povedať, že 'Posledná bosorka' nevznikla z akéhosi módneho záujmu. Stalo sa tak zrejme preto, že rozliční ľudia na rozličných miestach pocítili práve teraz - a to nijako nie náhodne - potrebu, aj touto formou bojovať za slobodu človeka, za pravdu a zdravý ľudský rozum." Film Posledná bosorka videlo v tom čase dva a pol milióna návštevníkov kín a Pole neorané jeden a pol milióna divákov. Ďalším významným dielom režiséra bola snímka Slnečný kúpeľ v hlavnej úlohe so slovenským hercom Jozefom Kronerom.
V 60. a 70. rokoch 20. storočia sa v televíznej tvorbe venoval adaptáciám slovenských literárnych diel, akými boli napríklad novela Dobroslava Chrobáka Návrat Ondreja Baláža, román Rudolfa Jašíka Na brehu priezračnej rieky či trilógia Vladimíra Mináča Generácia.
Za film Skrytý prameň udelili režisérovi v roku 1974 čestné uznanie poroty s prihliadnutím na jeho filmovú tvorbu na 12. Festivale československého filmu - FČSF Nitra a filmovú cenu Igric.
Režisér Vladimír Bahna zomrel 19. októbra 1977 v Bratislave vo veku 63 rokov.
Z pera spisovateľa Pavla Janíka vyšla v roku 1986 kniha o filmárovi s názvom Vladimír Bahna.
Tvorba Vladimíra Bahnu bola ocenená najvyššími poctami: Národnou cenou a Štátnou cenou, vyznamenaním Za vynikajúcu prácu a titulmi zaslúžilý a národný umelec.
K najsledovanejším titulom z archívnych fondov Slovenského filmového ústavu (SFÚ) v televíziách na území Slovenska sa v roku 2015 zaradili divácky obľúbené filmy, ktoré figurujú v rebríčkoch sledovanosti každoročne. Je ním rozprávkový hit Perinbaba (1985) Juraja Jakubiska a Pacho, hybský zbojník (1975) Martina Ťapáka. "Sú to stálice a pridal sa k nim tretí titul Posledná bosorka z roku 1957 Vladimíra Bahnu, čo mňa veľmi potešilo, lebo tieto staršie žánrové filmy na televíznu obrazovku patria a vidieť, že diváci o ne majú záujem," povedal v tom čase pre TASR Peter Dubecký, generálny riaditeľ SFÚ.
Vladimír Bahna sa narodil 25. júla 1914 v Banskej Štiavnici. Pochádzal z rodiny remeselníka a detstvo a mladosť prežil v Pukanci. V roku 1934 absolvoval Školu umeleckých remesiel v Bratislave. Desať rokov pracoval ako typograf v tlačiarni Únia, neskôr ako novinár. Bol redaktorom časopisu Nové Slovensko, dvojtýždenníka Film, od roku 1944 scenáristom krátkych filmov v spoločnosti Nástup.
V rokoch 1945-1952 bol dramaturgom, scenáristom a režisérom dokumentárnych a populárno-vedeckých filmov ako Pukanskí kolári, Čarovný prút, Údolie radosti, Nepriateľ medzi nami, Neznáme ruky, Oceľová cesta, Dúha nad Slovenskom. V rokoch 1952-1977 pracoval ako režisér a scenárista Štúdia hraných filmov, od roku 1970 ako riaditeľ Štúdia hraných filmov a Ústredia Slovenského filmu v Bratislave.
Vo filme debutoval v roku 1953 adaptáciou románu Petra Jilemnického Pole neorané. Staval na ľudskej dráme a medziľudských vzťahoch determinovaných spoločensko-politickou situáciou. Z ďalších filmov, ktoré režíroval, sú známe Žena z vrchov, Dom na rázcestí, Stopy na Sitne, Námestie sv. Alžbety.
Venoval sa aj historickým námetom v rôznych žánrových polohách. Z tejto oblasti nakrútil filmy Zemianska česť i Skrytý prameň.
Ikonický film s názvom Posledná bosorka (1956) od Vladimír Bahnu patrí azda medzi jeho najvýraznejšie diela a poukazuje ním na Trnavu v 18. storočí. Pre tento film sú preto príznačné kulisy, ktoré vykresľujú mesto v minulosti a dodávajú mu akýsi punc zaujímavosti. Režisér pred premiérou snímky uviedol: "Téma, ktorú prinášame, nie je zhodou okolností nová. No treba povedať, že 'Posledná bosorka' nevznikla z akéhosi módneho záujmu. Stalo sa tak zrejme preto, že rozliční ľudia na rozličných miestach pocítili práve teraz - a to nijako nie náhodne - potrebu, aj touto formou bojovať za slobodu človeka, za pravdu a zdravý ľudský rozum." Film Posledná bosorka videlo v tom čase dva a pol milióna návštevníkov kín a Pole neorané jeden a pol milióna divákov. Ďalším významným dielom režiséra bola snímka Slnečný kúpeľ v hlavnej úlohe so slovenským hercom Jozefom Kronerom.
V 60. a 70. rokoch 20. storočia sa v televíznej tvorbe venoval adaptáciám slovenských literárnych diel, akými boli napríklad novela Dobroslava Chrobáka Návrat Ondreja Baláža, román Rudolfa Jašíka Na brehu priezračnej rieky či trilógia Vladimíra Mináča Generácia.
Za film Skrytý prameň udelili režisérovi v roku 1974 čestné uznanie poroty s prihliadnutím na jeho filmovú tvorbu na 12. Festivale československého filmu - FČSF Nitra a filmovú cenu Igric.
Režisér Vladimír Bahna zomrel 19. októbra 1977 v Bratislave vo veku 63 rokov.
Z pera spisovateľa Pavla Janíka vyšla v roku 1986 kniha o filmárovi s názvom Vladimír Bahna.
Tvorba Vladimíra Bahnu bola ocenená najvyššími poctami: Národnou cenou a Štátnou cenou, vyznamenaním Za vynikajúcu prácu a titulmi zaslúžilý a národný umelec.
K najsledovanejším titulom z archívnych fondov Slovenského filmového ústavu (SFÚ) v televíziách na území Slovenska sa v roku 2015 zaradili divácky obľúbené filmy, ktoré figurujú v rebríčkoch sledovanosti každoročne. Je ním rozprávkový hit Perinbaba (1985) Juraja Jakubiska a Pacho, hybský zbojník (1975) Martina Ťapáka. "Sú to stálice a pridal sa k nim tretí titul Posledná bosorka z roku 1957 Vladimíra Bahnu, čo mňa veľmi potešilo, lebo tieto staršie žánrové filmy na televíznu obrazovku patria a vidieť, že diváci o ne majú záujem," povedal v tom čase pre TASR Peter Dubecký, generálny riaditeľ SFÚ.
www.ZIVOTPO.sk
